Tohto roku návštevníkov festivalu Hodokvas čakalo niekoľko podstatných zmien. Prvou bola zmena miesta konania, po prvýkrát sa festival konal v areáli letiska mesta Piešťany. Toto podstatne a pozitívne pozdvihlo festival na vyššiu úroveň. Viac miesta, komunikácie, pevné parkovisko... No našlo sa aj pár negatív, ktoré pramenili z toho, že organizátor ešte nemal skúsenosti s týmto areálom a z toho, že festival navštívilo rekordné množstvo návštevníkov (vraj viac ako dvadsaťtisíc). Organizátor už stihol sľúbiť, že nedostatky do budúceho roka odstráni. Pevne verím, že na budúci rok odstráni podľa môjho názoru najväčší nedostatok - malinkaté druhé pódium. Predsa len malé priestory stanu (Slatina stage) neboli dôstojné nielen pre kapely, ale hlavne pre fanúšikov skupín, ktoré na ňom hrali. Najdôležitejšie, ale bolo počasie, ktoré sa našťastie usmievalo na hodokvasníkov celé tri dni.

Štvrtok

Prvý deň som chcel zhliadnuť grind/death metalovú úderku ŠVABLAST, no už klasicky som zmeškal začiatok. Po mojom príchode som na hlavnom pódiu zaregistroval ska-punkových THE LOCOS. Veľmi energická show ma zaujala aj napriek tomu, že táto hudba nie je práve mojou obľúbenou. Počas ich vystúpenia som povyzvedal čosi od dvoch členov ŠVABLAST. Síce sa sťažovali na otrasný zvuk na pódiu, no aj napriek tomu boli nadšení z počtu fanúšikov a prizerajúcich sa. Na počet fanúšikov sa nemohli sťažovať ani THE LOCOS, pred pódiom bolo plno a riadne tam vrelo. Na druhom pódiu medzitým začali so svojou produkciou LE PAYACO. Plný (resp. maximálne preplnený) stan sa zabával a bavila sa aj kapela. Basákovi bolo veľmi zle a nakoniec z tohto dôvodu už ani nepridávali, aj napriek tomu, že osadenstvo stanu si prídavok žiadalo.

ZÓNA A na hlavnom pódiu ma bavila o poznanie menej, až kým nedošlo na staré hity ako "Puf a Muf" a "Nezmením sa". Predsa len už táto kapela žije hlavne zo svojho statusu punkovej legendy. „Nezmením sa, nezmením sa, nie!“ Aj v tento text je dostatočnou charakterizáciou ich vystúpenia. Nezmenili sa od osemdesiatych rokov a teraz len záleží na tom, či im to zhltnete. Fanúšikov bolo pod pódiom toľko, ako na THE LOCOS, takže si myslím, že je všetko tak ako má byť. Nečakal som na koniec a presunul som sa k dvojke.

Tam na pódiu stáli HEX. Ich produkcia ma bavila o poznanie viac, aj napriek tomu, že HEX doma vôbec nepočúvam a okrem starých hitov ani nepoznám. Hrali výborne s ľahkosťou a radosťou, a čo je hlavné, bavilo sa publikum.

Na hlavnom pódiu sa medzitým pripravovali THE ADDICTS, ktorí mi aj napriek svojej vraj legendárnosti nič nehovorili. Veď nemôžem poznať všetko, nie? Kapela vyšla na pódium štylizovaná podľa filmu Stanlyho Kubricka Mechanický pomaranč a to je tak všetko, čím ma zaujali, nudil som sa.

Po nich nasledoval IGGY POP a THE STOOGES, ktorých produkcia ma nudila podobne ako THE ADDICTS, no na Iggym som obdivoval jeho vitalitu a aj vo veku päťdesiatdeväť rokov po pódiu silu toľko behať. Aj jeho sprievodná skupina bola približne v tomto veku a veru bola radosť na nich v tomto ohľade pozrieť. Len škoda, že tieto dve zoskupenia nemajú čím zaujať, okrem svojej legendárnosti a medializovaných Iggyho nesplniteľných požiadaviek. Nečakal som, až dohrajú a utekal som pred druhé pódium, kde sa chystal nórsky jazzový desaťčlenný ansámbel JAGA JAZZIST.

Priam s úžasom som sledoval deväť Severanov a jednu Severanku, ako každý z nich ovládal tri-štyri hudobné nástroje. Publikom sa prehnalo nórske tsunami, ktoré nenechalo kameň na kameni. Neskutočná atmosféra, ktorú JAGA JAZZIST vytvorili sa snáď ani nedá slovami opísať. Vidieť, s akou ľahkosťou hrali a striedali nástroje, počuť ako dokážu korčuľovať v melódiách a kompozíciách bez toho, aby z ich hudby vznikal nechutný guláš. Úžasné! A obecenstvo šalelo, skákalo a revalo o dušu, na tvárach členov JAGA JAZZIST bol vidno prekvapenie a radosť z takéhoto prijatia. Tesne pred koncom svojho vystúpenia za všetkých poďakoval fanúšikom bubeník formácie. Označil tento koncert za najlepší tohto roku a priznal, že takéto prijatie nečakali ani len náhodou. Ako poďakovanie zahrali improvizáciu s názvom „Hodokvas Skyline“. Ani táto však nestačila, aby uspokojili tancachtivých Hodokvasníkov, museli ešte pridávať. Nakoniec svoj hodinový set natiahli o dobrú polhodinu. JAGA JAZZIST určite nie sú hudobne v jazzových vodách niečo super výnimočné, no dokážu sa odovzdať publiku a svojej produkcii. Nóri neboli len statickými interpretmi jazzových postupov, ale aj muzikantmi, ktorí sa vedia baviť a svoju energiu dokážu odovzdať publiku. Pre mňa jednoznačne vrchol prvého dňa festivalu.

Na hlavnom pódiu mali v tej dobe za sebou ČECHOMOR úvod svojho setu, ktorý môžem smelo označiť za štandardne kvalitný. Už pred dvoma rokmi som si ich produkciou liečil sklamanie z hrozného výkonu THE EXPLOITED. Tentoraz som ich „ľudovky“ použil na upokojenie po skvelých JAGA JAZZIST. Hudba ČECHOMORU je akýmsi balzamom na dušu a okrem jej liečivých účinkov, by som vyzdvihol aj to, že baví.

Piatok

Druhý deň odštartovali Česi SATISFUCKTION na druhom pódiu. Thrashcoristi z Českých Budejovíc nezačali s dobrým zvukom, no ku koncu sa sound o dosť zlepšil. Hudobne išlo o klasický naštvaný hardcore s thrashovým zvukom, ale pri každej skladbe som mal pocit, akoby som počul nejakú inú kapelu, proste nič originálne. Jediné, čo sa mi na tejto kapele páčilo, bol spev.

Po SATISFUCKTION som sa potuloval po areáli festivalu a pred pódiá som sa vrátil až s nástupom THE EXPLOITED. Škótski anarchisti tentoraz odohrali omnoho lepší set, ako na Hodokvase 2004. Klasické, dookola sa opakujúce punkové bicie síce tak trocha ubíjali náladu, no tentoraz sa kapela nepotácala na pódiu a aj zahrať dokázali skoro všetko tak, ako to majú zachytené na albumoch. Na mnou obľúbený album „Beat The Bastards“ došlo až ku koncu a aj to len jednou skladbou. Thrashmetalové bicie, ktoré na tomto albume odviedli medvediu prácu, skoro prerušili koncert. Bubeník ich nezvládol zahrať a kapele sa podarilo v tejto jednej skladbe trikrát vyjsť z rytmu, na prvýkrát to dokonca vyzeralo na predčasné ukončenie. Viem, že punk nie je o technickej zručnosti, ale myslím si, že kapela by už po toľkých rokoch mala zvládať zahrať vlastné veci bez takýchto zásadných chýb. Počas záverečnej skladby vytiahli britský pankáči na pódium jedného fanúšika, ktorý im pomohol odspievať „Sex And Violence“.

Spomínajúc na skvelý bratislavský koncert funky-rock/metalovej formácie LIVING COLOUR som kráčal pred hlavné pódium a tešil som sa. Jedinou neznámou bola neúčasť speváka formácie, ktorý pre pracovne povinnosti odriekol účasť na európskom turné. LIVING COLOUR ho nahradili členom skupiny KING’S X, ktorý aj napriek nesporným kvalitám nedokázal Coreyho plnohodnotne nahradiť. Nečakal som úplnú náhradu, no akosi som nespoznával LIVING COLOUR s týmto hlasom, toto nebol ten LIVING COLOUR, ktorý mám rád. Doug Pinnick nespieva zle, to určite nie, len sa podľa môjho názoru k LIVING COLOUR nehodí. Asi po tretej skladbe Vernon predstavil hosťujúceho speváka a ako poďakovanie zahrali skladbu z repertoáru KING’S X „Looking For Love“. Skvelé, bolo vidno, že presne tu je Doug doma. Nasledujúca „Flying“ od LIVING COLOUR môj dojem podstatne napravila a aj ďalej sa spev zlepšoval, takže som bol nakoniec relatívne spokojný. Vernonovi sa asi v polovičke vystúpenia roztrhla struna, takže došlo k neplánovanému sólu na bicie. Excelentné muzikantské a interpretačné výkony všetkých zúčastnených (aj vrátane speváka), ma aj napriek môjmu sklamaniu nútia povedať jediné. Výborný koncert. Škoda, že po LIVING COLOUR som stihol už len jeden prídavok od GAIA MESIAH. Dievky z Čiech dokážu zahrať naozaj výborné koncerty, či tomu tak bolo aj tentoraz, netuším.

Sobota

V sobotu už značne ubudlo síl a tak som podstatne obmedzil zhliadnuté kapely, ako prvá ma čakala GULO ČAR. Rómsky hudobný súbor z Brna sa prestavil v skvelej forme a nenechal pod pódiom ani jedinú nohu pokojnú. Nimi produkovaná funky music je naozaj výborným ťahákom, skvelo sa ľudia vrátane mňa zabavili a zrelaxovali. POLEMIC natáčali na Hodokvase DVD a hoci takáto muzika mi normálne nič nehovorí, tak musím uznať, že svoju hudbu robia veľmi dobre. Pod pódiom bolo plno a veľmi veselo, takže určite výsledok natáčania tohto koncertu bude stáť za to.

V oblekoch oháknutí PRESIDENTS OF THE USA vystriedali na pódiu POLEMIC a svoju show odpálil coverom „Video Killed the Radio Star“ od THE BUGGLES. Povedal som si: perfektné, tak z tohto môže byť skvelé predstavenie. Mýlil som sa, okrem coveru ma „prezidenti“ ničím ďalším nezaujali a tak som znova vyrazil na prieskum iných stanov, v čom som pokračoval až dovtedy, kým nevyšli na pódium CHIKI LIKI TU-A.

Tu sa ešte pristavím pri tom, že okrem hudobných pódií som tohto roku ani v jednom divadelnom stane nenatrafil na normálne predstavenie, ktoré by som dokázal pochopiť (asi nie som dostatočne inteligentný, alebo čo) a ktoré by ma zaujalo. So smútkom spomínam na KVEL9, bábkové divadlo z Čiech, alebo na Komediocraft, ktorý boli na Hodokvase minulý rok. Dúfam, že na budúci rok bude viac normálneho divadelníctva.

CHIKI LIKI TU-A je dnes už pojem. Táto slovenská humoristicko rocková úderka mala pôvodne hrať už na obed, ale keďže tiež prejavili záujem nahrať DVD, tak ich organizátor presunul takto na koniec.a možno ani netušil, aký dôstojný koniec Hodokvasu Prešovčania obstarajú. Jedna z mála kapiel, ktoré sa neberú smrteľne vážne a pritom produkujú naozaj kvalitnú muziku, ktorá obstojí aj v porovnaní so zahraničnou produkciou. Skoro som sa potrhal od smiechu, keď v záverečných pridávačkách „simulovali“ metalové pódium a metalistickú hmlu. Toto keby videli takí MANOWAR...

A ako hodnotím Hodokvas 2006 celkovo?

Mínusy: menej zaujímavých skupín, ako minulý rok. Malinkaté druhé pódium. Nedostatok kvalitných divadelných a filmových predstavení. Málo vegetariánskej stravy (kde bola Govinda?). Slabý tlak vody v sprchách a nedostatky v upratovaní areálu.

Plusy: Väčšie a lepšie priestory, rekordná návštevnosť, počasie a atmosféra.

Zhrnutie: Aj napriek chybičkám výborný festival, na ktorom som sa veľmi dobre bavil, verím, že nie sám...

Fotogaléria: http://foto.antik.sk/users/koscj/hodokvas-2006/